Nenápadný kostelík u západoslovenské obce Kopčany, který byl celá staletí přehlížen, je podle nejnovějších zjištění archeologů nejstarším dochovaným křesťanským kostelem ve střední Evropě. Prokazatelně totiž pochází "nejpozději" z devátého století a je jedinou velkomoravskou stavbou, která se zachovala. O tomto unikátu přitom dosud nevěděla ani církev.
"Jde o nejstarší dochovaný křesťanský kostel nejen na Slovensku, ale i ve středoevropském regionu," řekl šéf archeologického výzkumu Peter Baxa, který v úterý zveřejnil výsledky bádání.
Kostel sv. Margity Antiochijské byl původně považován za stavbu z 9. až 11. století, předchozí bádání ale nepotvrdila, zda jde o stavbu z období Velké Moravy. Budovu dlouhou necelých devět metrů a širokou asi pět metrů znali pouze odborníci a místní obyvatelé. "Tento kostel je paradoxem slovenské a československé archeologie. Až do roku 1994 nebyl uznán jako kulturní památka," uvedl Baxa.
Přelom znamenala až rekonstrukce kostela, která začala v roce 1999, a následný archeologický výzkum. Vědci ale až letos objevili u kostelíka tři hroby, v nichž našli také dva pozlacené bronzové knoflíky a náušnice, které jsou z 9. století - tedy z období Velké Moravy. Archeologové tvrdí, že hroby pocházejí až z období po dobudování kostela, který proto podle Baxy pochází "nejpozději" z 9. století. Mimořádný je také stav, v jakém se kostel zachoval - z 80 procent je totiž stavba původní.
Dohromady se na území někdejší Velké Moravy zachovalo jen 24 staveb, šlo ale vesměs pouze o jejich základy; nadzemní části jen s několika výjimkami zmizely.
Slovenští památkáři a ministerstvo kultury nyní usilují o to, aby organizace UNESCO zapsala kostelík do seznamu nejvýznamnějších světových kulturních památek.
Gotizovaný, pôvodne románsky kostolík. Je jednou z najstarších architektonický pamiatok na Záhorí. Jej pôvod nie je doposiaľ podrobne prebádaný. Najstaršia písomná zmienka o kaplnke pochádza z roku 1554. Existenciu potvrdzuje aj známa Komenského mapa z r. 1627, na ktorej je obec Kopčany vyznačená ako stredne veľká obec s kostolom umiestneným v priestore „Hrúdov“. Kostol sa nachádza len necelý kilometer od Valov – sídla veľkomoravských kniežať v chotáry obce Mikulčice na moravskej strane. Typologicky patrí do skupiny malých jednoloďových kostolov s pravouhlým uzáverom lode, ktoré sa stavali v strednej a západnej Európe v 8. -11. storočí. Výsledky prieskumov a výskumov okolia kostola v rokoch 1994 – 2000 dokozujú jeho intenzívne osídlenie už od neskorej kamennej doby. Svoj vrchol dosiahlo v 9.-10. storočí, kedy sa pozdĺž predpokladanej historickej cesty z mikulčického sídliska Valy na východ sformovala na ľavom brehu rieky Moravy v katastri dnešných Kopčian skupina osád, ktorej organizačnú štruktúru dosiaľ nepoznáme. Funkčne súvisela s hradiskom Valy. Aj po zániku mikulčického hradiska pokračoval život v dvoch doteraz známych osadách v blízkosti kostolía sv. Margity Antiochijskej až do do 13. storočia, kedy sa tento priestor stáva pravdepodobne posledným obývaným miestom niekdajšej mikulčickej aglomerácie, ak neberieme do úvahy pozostatky stredovekého osídlenia okolo bývalého kostola IX na podhradí hradiska Valy. Doterajší výskum historickej topografie naznačuje, že poslední obyvatelia osady z okolia Kostola sv. Margity Antiochijskej odišli, pravdepodobne do dnešných Kopčian, v 16.-17. storočí. Kostol asi naďalej slúžil pre priľahlé územie až do 18. storočia, kedy postavili nový kostol priamo v obci.
Najstaršie obdobie obce
Výskum osídlenia – najstaršie osídlenie v chotári obce je zistené z neolitického obdobia (okolo r. 2100 p.n.l.), žiarový hrob stredodunajskej mohylovej kultúry (okolo r. 1000 p. n. l.), halštatské sídlisko (800-400 p. n. l.). Doterajší archeologický výskum na Záhorí potvrdil kontinuitné osídlenie v celom priebehu historického vývoja, za čo tento kút zeme vďačí geografickej polohe a prírodným podmienkam tohto regiónu. Účinkom dvoch faktorov – vody a vetra, usádzali sa masy piesku na miestach relatívne chránených a vznikali tak rozsahom i výškou rozdielne planiny, nazývané dunami, či presypmi. Duny sa v minulosti dvíhali ako ostrovy zo širokého údolia, trvale zaliateho vodou, tvoriacou rozsiahle bariny. Usadené piesky zatarasovali odtokový profil a nútili rieku Moravu hľadať si vedľajšie korytá, ktorých stopy sa dajú zistiť ešte i dnes. Tak sa vytvoril veľký počet ostrovov poskytujúcich bezpečné miesta pre osídlenie prvým obyvateľom. Rieka Morava bola už od čias pravekých lovcov mamutov otvorená pre všetky migračné prúdy ssmerujúce z juhu na sever i zo severu na juh. Bola tu skutočná „brána národov“. Slovania neprichádzali do pustých a vyľudnených krajín. Archeológia dokazuje prítomnosť jednoduchého roľníckeho ľudu kmeňov Markomanov, Kvádov a Vandalov. Ešte pred expanziou Slovanov prešli územím južnej Moravy a juhozápadného Slovenska časti kmeňov Gótov a Longobardov, ale nezanechali po sebe významnejšej stopy.
Obdobie Veľkej Moravy v obci
Kopčany sa v období veľkomoravskom podieľali na rušnom živote veľkomoravského centra na Valoch, ktorého jadro bolo vzdialené do 1,5 km od roľnícko – pastierskych osád nachádzajúcich sa v dnešnom chotári obce. Tak mohutné veľkomoravské centrum ako boli Valy by bolo nepredstaviteľné bez závislého roľníckeho obyvateľstva, ktorého osady obklopovali Valy na rozlohe asi štyridsať štvorcových kilometrov. Na ceste od komplexu hradného centra – Valov, smerom k Holíču sa nachádzal celý rad drobných poľnohospodárskych i remeselníckych osád s pohrebiskami umiestnenými na pieskových pahorkoch. Z hľadiska súčasného archeologického výskumu vyplýva, že Valy boli bližšie ku Kopčanom ako k dnešným Mikulčiciam, že jediná „otvorená brána“ viedla z hradiska na východ, t.j. Valy boli prístupnejšie z Kopčian a to viacerými cestami, a teda mohli dostať prediktát kopčiansko-mikulčické, ak nie kopčianske Valy (Štefan Janšák). „Hlavné rameno rieky Moravy tieklo od veľkomoravského opevneného mesta tri aj štvrť kilomentra na západ, pod piesčitou terasou, na ktorej sú rozložené dnešné obce Lužice, Mikulčice a Moravská Nová Ves. Z toho vyplýva, že mesto na Valoch ležalo na jej ľavom brehu... opevnené mesto na Valoch gravitovalo zemepisne i hospodársky k dnešnému územiu Slovenska... podrobným výskumom sa ukázalo, že na čiare Valy – dnešná obec Mikulčice niet ani jednej osady z obdobia veľkomoravského, čiže v tých časoch bol tam tri a pol kilometra široký močiar“ (Š. Janšák – Brány do dávnoveku).
Pohľad na známu Komenského mapu z r. 1632 potvrdzuje jednak existenciu močiara i fakt, že Valy ležali medzi ramenami rieky Moravy. Rovnako možno vidieť ako pravé rameno rieky Moravy bolo regulované spojením s dnešnom Kyjovkou a to na mape z r. 1870. Dnešná obec Kopčany leží medzi dvoma starými veľkomoravskými sídliskami, ktoré po prvý raz zameral a opísal v roku 1929 Štefan Janšák. Prvé sídlisko bolo objavené pri dnešnej ceste z Kopčian do Moravskej Novej Vsi, kde stál donedávna hostinec aj s priľahlými budovami. Skladalo sa z dvoch častí, a to z ostrova I a ostrova II, ktoré vyčnievali z inundačného územia. Sídlisko „Na segeti“ ležalo 1-2 m nad najvyššou hladinou vody. V súčasnej dobe je ďalší výskum neuskutočniteľný v dôsledku zásadnej zemny reliéfu tohto areálu, zrušením prievozu a postavením hrádze regulovanej rieky Moravy. Druhé významné sídlisko bolo zistené pri náhodnom objave kostí na západnom svahu duny pri Kačenárni. Vo vykopaných sondách sa tu našlo celkom 61 kostrových hrobov. V porovnaní s nálezom iných lokalít sú objavené pamiatky skromné – 1 kopia, 3 sekery, ostorhy, nože, strieborný gombík, náhrdelník zo sklených perál, črepy nádob, zvyšky drevených vedierok. Možno predpokladať, že v tejto lokalite boli pochovaní príslušníci nižšej spoločenskej vrstvy veľkomoravskej spoločnosti.